Články Sviatok Božieho milosrdenstva

Sviatok Božieho milosrdenstva

 „Túžim, aby bol ustanovený sviatok Milosrdenstva. Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ  štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom Milosrdenstva” (Den. 49).

Aké sú dôvody na ustanovenie nového sviatku v liturgickom kalendári Cirkvi? Podáva ich Pán Ježiš, keď hovorí: „Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky” (Den. 965). Poslednou záchranou je utiekať sa k Božiemu milosrdenstvu.

Sviatok Milosrdenstva je nielen dňom veľkej úcty voči Bohu v tajomstve jeho milosrdenstva, ale aj dňom nesmiernych milostí, pretože Pán Ježiš k nemu pripojil veľké prisľúbenia. Najväčšie sa týka milosti úplného odpustenie vín a trestov: „Duša, ktorá pristúpi  k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov” (Den. 699). Táto milosť, vysvetľuje kňaz a profesor I. Róžycki, „je niečím oveľa väčším, než úplné odpustky. Úplné odpustky spočívajú totiž len v odpustení dočasných trestov, ktoré sme si zaslúžili za spáchané hriechy, ale nikdy nie sú odpustením samotných vín. Tá mimoriadna milosť je zároveň väčšia ako milosti šiestich sviatostí, s výnimkou sviatosti krstu, pretože odpustenie všetkých vín a trestov sa dosahuje jedine sviatostnou milosťou krstu. V uvedených prisľúbeniach Kristus spojil odpustenie všetkých vín a trestov so sv. prijímaním prijatým na sviatok Milosrdenstva, čiže ho tým pozdvihol na úroveň «druhého krstu».

Pán Ježiš povedal, že v tento deň „sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát” (Den. 699). V tento deň všetci ľudia, ba aj tí, ktorí si predtým neuctievali Božie Milosrdenstvo a ešte sa len obrátili, môžu mať účasť na všetkých milostiach, ktoré Pán Ježiš pre tento sviatok pripravil. Jeho prisľúbenia sa netýkajú len nadprirodzených milostí, ale aj dočasných dobrodení, ktorých veľkosť nebola obmedzená. Ľudia plní dôvery môžu prosiť o všetko pre seba i pre iných, len aby predmet ich modlitby (to, o čo v modlitba prosia), bol zhodný s Božou vôľou, teda dobrý pre človeka v perspektíve večnosti. Milosti potrebné k spáse sú vždy zhodné s Božou vôľou, lebo Boh po ničom inom tak netúži, ako po spáse duší, za ktoré Ježiš obetoval svoj život. Teda vo sviatok Milosrdenstva všetky milosti a dobrodenia sú dostupné všetkým ľuďom a spoločenstvám, ak o ne budú s dôverou prosiť.

„Dcéra moja, povedz, že sviatok môjho milosrdenstva vytryskol z [môjho] vnútra pre potešenie celého sveta.” (Den. 1517).

Keďže máme takého veľkého záchrancu, Ježiša Krista, aj my podľa Jeho vzoru pomáhajme zomierajúcim, aby sa cítili Bohom milovaní, a aby s radosťou predstupovali pred Božiu tvár.